Kedy nebojuje muž so ženou? Keď je sebaistý, pozná svoju hodnotu, lebo má v harmónii svoje ženské a mužské energie a sa stal jemne pevným.
Kedy a dokedy si MYSLÍ, že je pánom sveta a žena je podradená bytosť? Keď ešte nenašiel sebalásku, nepozná ženy a preto sa bojí sám seba a celého sveta.
Preto sme tu na Zemi, aby sme sa naučili mať sa radi nie sebecky, ale zdravo sebavedome a došli k poznaniu pokory k láske.
Kto ten POCIT ešte nezažil, môže sa zbabelo pred ňou utiecť. Možno v prípade, keď muž nie je pripravený na SKUTOČNÚ LÁSKU so ženou, ktorá ju v sebe už cíti a tú zodpovednosť ešte nedokáže zobrať na seba za Seba, ujde pred ňou za inou a k tomu si ešte hrdo potľapká po hrudi, aký je úžasný, silný, neovplyvniteľný, cenný a rozhodný. Hoci sám nevie, čo v skutočnosti má robiť: či skúšať ďalej v inej posteli alebo ostať radšej sám?
Ale to všetko je v úplnom poriadku. Vedie ho ešte ego a je s ním v plnom stotožnení, aj keď sa v jeho vnútri miestami ozve nejaká nervozita, no sa nastavil viesť svoje myšlienky iba cez myseľ a tak sa mu zatiaľ darí celkom dobre si to napätie v sebe nevšímať. Ako keby sa nič nedialo. Všetko má pod “kontrolou”. Je „šťastný“. Síce jeho duša trpí a skôr či neskôr sa nejakým spôsobom prejaví, keď jej predtým nedá on sám zelenú, ale ZATIAĽ to zvláda. A tak to má byť momentálne.
Ešte sa nechce priznať tomu, ako sa veľmi klame. Má ako keby moc nad situáciami AJ SÁM. Keď aj nie celkom, ale by si to priznať nepatrilo, tak namiesto Partnerky si chytí do ruky nejakú náhradu: fľašku s vodKou, cigaretu, svoj penis či inú ženu, aby cítil pri sebe oporu. Nevidí ešte, že oporou sa má stať on sám sebe tou vnútornou vyrovnanosťou, kde panuje ZODPOVEDNOSŤ voči svojej CELEJ bytosti (nielen fyzického tela).
Zatiaľ je stotožnený s tým, kým on nie je. Je vžitý so svojimi strachmi a nevidí nič iné, než pochybnosti, obavy a možné problémy, preto sa radšej stiahne do svojej ulity, kam zdrhol aj vtedy, keď ho vo svojom detstve mama nedokázala ohľaduplne milovať, riadila jeho dni a on nemal možnosť naučiť sa bojovať o SVOJ vlastný život.
Vo svojej iluzórnej “istote” sa cíti bezpečne a doma. Radšej sa drží v blízkosti tej svojej vzorcami pohltenej a kŕčovito žitej „istoty“ a „komfortnej“ zóny, aby sa nemusel konfrontovať so SKUTOČNOU LÁSKOU. Bojí sa jej – nikdy ju nedostal vo forme, v akej by sa patrilo.
Mamka sa síce o neho „dobre“ postarala, ale mu nedávala najavo svoju BEZPODMIENEČNÚ lásku ako ŽENA. Hmotne bol zabezpečený (niekedy až-až) a tak nikdy nemal potrebu prejaviť sa ako Muž – ani nemohol, veď bol strážený, nieže sa mu niečo udeje, dostával ponaučenia, aby bol opatrný a nebojoval s nikým, len aby bol pokoj a kľud radšej, než že by sa iskrilo. Alebo práve naopak: musel bojovať niekedy aj o vlastný fyzický život a práve preto prestal cítiť.
Tak či tak sa z neho stal chladný človek, ktorý vo svojej hĺbke drží odstup od ostatných aj od celého sveta.
Jasne, že ani jeden extrém nie je správny a iba prostredníctvom materiálneho zabezpečenia (jedlo, strecha nad hlavou či teplo) sa ešte nikto nestal ZRELÝM, ZODPOVEDNÝM Človekom.
Bez PREJAVU LÁSKY nie sme Ľudia.
Taký muž často možne aj vie, že ho mama mala rada, ale ak mu príde do života žena, ktorá ju naozaj miluje a ktorá s ním v čistej láske túži fungovať, zrazu nerozumie tým jednoznačným prejavom. Zrazu mu v podvedomí nesedí tento prejav lásky s tým naučeným. Necíti sa komfortne, keďže táto láska mu ukazuje niečo iné, než čím bol vedený celý svoj život. Nenaučil sa HODNOTY lásky.
Keďže v ňom je potlačená empatia, ba sa za taký prejav doslova hanbí alebo možno v krajnom prípade ROBÍ ako keby nasilu, lebo s ňou stotožnený nemôže byť kvôli svojmu tvrdému detstvu, NECÍTI hranice ľudskosti.
Nevie identifikovať a si zadefinovať, odkiaľ pokiaľ je správne s nejakým spôsobom so ženou sa „hrať“. Pozerá sa na ňu ako na veľkú hračku a nevie, čo s ňou. Vníma, že ona je živá a trošku iná, než bol zvyknutý na to jemnejšie stvorenie zo svojho detstva a vidí, že od neho NIEČO očakáva, čomu on nerozumie – nemá o rovnováhu dávania a prijímania lásky skúsenosť a preto sa ju snaží STRČIŤ do tej škatule, v ktorej sa ON cíti ešte bezpečne. Akonáhle ona otvorí jej vrch, začne boj s názvom „Kto vyhrá – krabica ostane uzavretá alebo bude mať pravdu žena a môže nám do nej zasvietiť aj slniečko?“
On ale boj neznáša. Niekde vo svojej hĺbke cíti nesprávnosť bojovať s krehkou ženou a preto najčastejšie sa nakoniec tá krabica buď uzavrie a on ju z nej navždy vylúči, alebo z nej sám vyskočí a si radšej nájde inú, ktorú si môže v kľude a ešte na viac zámkov zavrieť a do svetla sa už radšej vôbec nepozrieť, len aby opäť nemusel bojovať za svoj OCHRANU zvyknutého bezpečia.
Zatiaľ nie je pripravený uzrieť iný svet a vyšší level lásky, než čo už pozná.
Preto striedanie a neustále uzatváranie tých svojich škatúľ je mu menej riskantné, než si vziať inak vyzerajúcu, väčšiu, farebnejšiu krabicu, do ktorej sa nielenže v úplnej pohode zmestí aj žena, ale ktorú sa bude dať aj otvoriť, ba dokonca z nej vyliezť spolu s ňou a ostať v prírode nechránený, kde v láske SPOLU môžu nachádzať celkom iné rozmery, než boli zvyknutí.
Začína si pripúšťať SPOLOČNÝ život bez toho úkrytu, kde fungoval v naučených vzorcoch správania v celom svojom doterajšom živote počnúc od detstva. Už VIDÍ, že sa nemá pred čím chrániť, veď mu tá žena so zažívaním hlbšej lásky nie ublížiť, ale pomôcť chce dostať sa k SKUTOČNÉMU šťastiu v slobode, ktorá sa nepotrebuje chrániť umelými krabicami a uzatvárať sa pred Svetom, môže byť aj voľne žitý, nehanbiť sa za to, že miluje a stotožniť sa s tým Novým Človekom, ktorý sa z tej utiahnutej škatuľomániáckej menejcennej bytosti stal.
Vďaka ženy sa OTVORIL a dokonca VIDÍ prospešnosť aj pre seba, lebo sa cíti slobodne, aj pre ňu, lebo je šťastná pri takomto zodpovednom mužovi a aj pre svet, lebo našiel svoje poslanie, naplnenie, cez ktoré ešte väčšmi CÍTI, že ŽIJE.
Teraz už vie, že svoj život zvládne, lebo tá žena, ktorá ho miluje, stojí pri ňom v dobrom aj v zlom tak isto, ako aj on sa stal pevnosťou pre ňu.
Naučil sa, že ona ho s radosťou bude obskakovať podobne, ako vo svojom detstve jeho mamka, ale nemôže od nej OČAKÁVAŤ a brať jej ochotu za SAMOZREJMOSŤ. Deje sa to z čistej lásky.
Tým, že začal CÍTIŤ svoje vnútro, sa stal empatickým a vníma potrebu SPOLUPRÁCE, aby boli OBAJA spokojní, nielen on a ona sa iba nejakými omrvinkami živila. Stal sa z neho vďačný Človek, ktorý v zdravej POKORE kráča HRDO ruka v ruke pri svojej Partnerke, ktorá ho k LÁSKE zaviedla.
Už je vďačný tým ťažkostiam na začiatku ich vzťahu, ktoré nastali iba preto, lebo ten jeho naučený vzorec mu zrazu žena začala búrať a sa necítil byť sebaistým, necítil byť “doma” a šajnu nemal, čo teraz. Teraz sa už teší, že sa TO stalo a hlavne tomu, že bol schopný OTOVRIŤ SVOJE SRDCE a zažiť pád ega pre svoju SLOBODU DUŠE.
Už vie, prečo mu ona na povel neskákala do postele. Vie, že iba jasne vnímala jeho iluzórne nastavenia a vyčlenenie sa z Jednoty kvôli stotožnení sa s egom a strachmi v sebe. Už chápe a je jej vďačný za jej trpezlivosť, pri čom sa posunuli svojimi vedomiami do vyššieho levelu a zrazu ona opäť skočí hocikedy do jeho náručia, lebo je PRIJÍMANÁ V ČISTEJ LÁSKE a ona cíti, že MôŽE. Môže mu dôverovať. Môže sa na neho spoliehať. Nesklame ju, keďže prestal klamať sám seba. Už si verí a preto verí aj jej. A ona to CÍTI v každom jednom okamihu. Je mu vďačná, že sa ODVÁŽIL ísť do svojich zranení, pozrel sa na nich a sa v každom smere PREKONAL.
Cíti sa docenený. Vo svojich očiach môže byť na seba hrdý: spravil to, čo pre neho vôbec najťažšie na svete bolo: ROZMÝŠĽAŤ SRDCOM, spoliehať sa na svoju intuíciu a bdelo strážiť svoju myseľ pri vedomí.
Jeho ego sa už nepokúša vydobyť to stratené postavenie, ktorému si bol od malička zvyknutý. Cíti sa istým v sebe. Lebo sa proste CÍTI.
Aj keď bol vedený k povrchnosti a nie k hĺbke, dokázal ZAZRIEŤ potrebnú žiaru, ktorá roztopila ten chlad ovládajúci jeho srdce.
Už vie, čo znamená byť pevným mužom, aj keď ho k tomu rodina nezaviedla. Vďaka novej rodiny v stabilnej žene došiel k Poznaniu.
Závislosti postupne krásne za radom odchádzajú a oni sú šťastní, že si môžu POMÁHAŤ NAVZÁJOM a kráčať jedným smerom bez boja, bez napätia v ÚPRIMNEJ A HLBOKEJ LÁSKE.
Presne takú bezpodmienečnú lásku prajem aj vám, milí Kamaráti, žiť.
okh.
Rada vám všetkým na ceste sebaspoznávania naďalej pomôžem v rozšifrovaní svojho vnútra. Veď V TOM SOM DOMA – pre vás.
S úctou a rešpektom.
Nájdeš ma tu:
0903858930, harmonia.andy@gmail.com,
fb: https://www.facebook.com/okharmony1
Možnosti výberu našej komunikácie:
- buď cez fb chat
- telefonicky
- videohovorom alebo
- osobne v okolí KE
Ďakujem ti, že si tu bol/a so mnou. Pridaj sa aj na budúce.
S láskou k tebe: Andy
Priprav sa na Nový Život. Lebo: NEBO sa začína na ZEMI. TERAZ.
[contact-form-7 404 "Not Found"]
